Poľnohospodárske družstvo Bátovce, ktoré je súčasťou skupiny AGROFERT, pred rokom ukončilo výstavbu dvoch moderných robotických maštalí na stredisku Drženice – Pereš. Projekt predstavuje významnú kapitálovú investíciu zameranú na intenzifikáciu produkcie surového kravského mlieka prostredníctvom zvýšenia produkčnej kapacity, zlepšenia pracovných podmienok a optimalizácie technologických procesov v živočíšnej výrobe.
Tradícia od roku 1950
História družstva siaha do roku 1950. V 70. rokoch minulého storočia došlo k zlúčeniu menších družstiev z okolitých obcí, čím vzniklo „veľké“ JRD Bátovce. Prvé úvahy o rekonštrukcii maštalí sa objavili v roku 2020. Po výbere vhodnej lokality a spracovaní projektu novej farmy sa podnik v roku 2022 zapojil do systému štátnej podpory. O rok neskôr prijal vlastník definitívne rozhodnutie
o realizácii investície. Stavebné práce sa začali v apríli 2024, kolaudácia prebehla v apríli 2025 a 23. júna 2025 boli zo strediska Bátovce prevezené prvé zvieratá. K 30. septembru 2025 už boli do nového areálu premiestnené všetky dojnice.
Zemepisné a pôdne podmienky ako impulz k efektivite
Severovýchodne od okresného mesta Levice sa nachádza západná časť regiónu Tekov – Bátovská pahorkatina, ktorá je súčasťou Ipeľskej pahorkatiny. Oblasť, v ktorej hospodári družstvo, má výrazne podhorský charakter a vyznačuje sa prevažne kyslými pôdami, výrazným zrážkovým tieňom a vysokým tlakom lesnej zveri, čo významne obmedzuje intenzitu rastlinnej výroby. Aj z tohto dôvodu sa podnik rozhodol zvýšiť celkovú efektivitu hospodárenia prostredníctvom modernizácie živočíšnej výroby. Družstvo hospodári na výmere 2 500 ha ornej pôdy a 400 ha trvalých trávnych porastov. Rastlinná výroba je orientovaná najmä na tržné plodiny, ako sú repka olejná, sladovnícky jačmeň a potravinárska pšenica. Pre potreby živočíšnej výroby sa pestuje približne 300 ha lucerny, 300 ha silážnej kukurice, 100 ha raže určenej na siláž a 150 ha kŕmneho jačmeňa a pšenice.
Moderné ustajnenie a technológie
Poľnohospodárske družstvo vybudovalo dve nové maštale s celkovou kapacitou 552 dojníc. Oceľové konštrukcie s rozmermi 85 x 38 m a výškou 14 m poskytujú v každom objekte 240 ustajňovacích miest a 36 miest v selekčnej zóne. Maštale sú riešené ako trojradové objekty s centrálnym kŕmnym stolom. Ide o maximálne otvorené a vzdušné stavby s rolovacími ventilačnými plachtami. Zastrešenie tvorí tepelnoizolačný PUR panelový systém, ktorý obmedzuje tepelné zisky a prispieva k eliminácii prehrievania vnútorného priestoru. Miestnosť pre dojacie roboty je čiastočne vysunutá mimo hlavný objekt. V oboch maštaliach je inštalovaných spolu osem dojacích robotov GEA Dairy Robot R9500, rozdelených do štyroch sekcií. Zásobník s kapacitou 12 ton granulovanej kŕmnej zmesi zabezpečuje zásobovanie pre dvojicu robotov. Odstraňovanie exkrementov je riešené systémom vyhŕňacích lopát, ktoré hmotu presúvajú do systému hospodárenia s hnojovicou pozostávajúceho z dvoch zásobníkov. Tekutá frakcia sa využíva na hnojenie trvalých trávnych porastov a ornej pôdy, zatiaľ čo tuhá frakcia (separát) slúži ako podstielkový materiál. Vetranie a osvetlenie sú plne automatizované. Bočné rolety reagujú na aktuálne klimatické podmienky a nad boxami sú inštalované lamelové ventilátory ECV s frekvenčnými meničmi. Dojnice majú k dispozícii vyhrievané napájačky.
Boxové ustajnenie
Boxy sa nastielajú separátom dvakrát týždenne so sušinou 33 %. Do priestoru pod vemeno sa prostredníctvom dávkovača aplikuje do podstielky kondicionér s obsahom živých baktérií a enzýmov, ktorý prispieva k znižovaniu mikrobiálnej záťaže prostredia, podpore zdravia vemena a k obmedzeniu rizika vzniku environmentálnych mastitíd. Zlepšenie zoohygienických podmienok ustajnenia sa následne pozitívne premieta do kvality surového kravského mlieka, nižšieho počtu somatických buniek a stabilnej úrovne produkcie.
Robotické dojenie a riadený pohyb
V jednotlivých sekciách je zavedený systém riadeného pohybu zvierat. Po identifikácii v selekčnej bráne je dojnica s nárokom na dojenie presmerovaná do čakárne k dvojici robotov, prípadne ku kŕmnemu žľabu a napájačke. Po príjme krmiva sa zvieratá vracajú do priestoru ležovísk cez jednosmernú vertikálnu bránku. Na výstupe z dojacieho robota sa nachádza ďalšia selekčná brána, ktorá umožňuje vyčleniť dojnice so zdravotnými problémami do selekcie alebo smerom ku kŕmnemu stolu. Selekčné koterce poskytujú ustajňovacie boxy s voľným prístupom k vode a krmivu. Pred selekčnými bránkami je umiestnený prechodový bazén na kúpanie paznechtov, keďže ich zdravotný stav je kľúčový pre bezproblémové fungovanie robotického dojenia. Fixačná klietka umožňuje včasné ošetrenie končatín pri prvých príznakoch krívania. V jednej polovici maštale sú ustajnené prvôstky, v druhej polovici kravy na druhej a vyšších laktáciách.
Priemerná denná frekvencia dojenia dosahuje 2,5 návštevy robota na dojnicu. Evidencia zvierat prebieha prostredníctvom systému Farmsoft.
Kvalita objemových krmív
Hlavná zootechnička Ing. Helena Barzová zdôraznila, že na zvýšenie produkcie mlieka je nevyhnutné zlepšiť kvalitu objemových krmív. Nestabilné poveternostné podmienky a poškodzovanie porastov raticovou zverou výrazne sťažujú dodržanie optimálnej fenologickej fázy zberu. Z tohto dôvodu bola kukurica na siláž zozbieraná pri sušine 28 % s obsahom škrobu
18 % až 22 %. Pri raži došlo k oneskoreniu zberu o niekoľko dní, čo postačovalo na jej vymetanie a následnú zmenu pomeru živín. V minulosti sa objemové krmivá skladovali v panelových žľaboch a vo vakoch na nespevnenom povrchu, kde hlodavce a vtáctvo významne prispievali k znižovaniu kvality krmiva. Nedostatočná kapacita žľabov si vyžadovala prevoz krmiva z iných stredísk, čo v letnom období prinášalo riziká. Súčasťou investície na farme bola výstavba štyroch nových silážnych žľabov, každý s kapacitou 4 000 m³. Nové silážne žľaby umožnili zlepšiť hygienu krmív, minimalizovať straty a zabrániť ich poškodeniu divou zverou. Areál farmy bol komplexne zabezpečený oplotením ako súčasť biologickej ochrany chovu, vrátane opatrení na minimalizáciu rizika zavlečenia SLAK.
Vyvážená PMR pre vysokú produkciu
Kŕmna dávka sa zakladá raz denne pomocou vertikálneho kŕmneho voza značky Strautmann, vybaveného dvoma vertikálnymi miešacími závitovkami. Základom výživy je precízne formulovaná parciálna miešaná dávka (PMR) s vyšším podielom objemových krmív a kontrolovaným prísunom škrobu. Denná dávka na jednu dojnicu obsahuje:
∙ kukuričnú siláž – 23 kg
∙ lucernovú siláž – 7,6 kg
∙ ražnú siláž – 6,8 kg
∙ vlhké kukuričné zrno (CCM) – 2,2 kg
∙ vlhkú kukuričnú bielkovinu – 3,2 kg
∙ melasu – 1,7 kg
∙ repkový a sójový extrahovaný šrot – 3,8 kg
∙ obilniny – 5 kg
Takto nastavená dávka zabezpečuje dostatočný prísun štrukturálnej vlákniny, primeraný obsah škrobu a vyrovnaný prísun dusíkatých látok. Vlhká kukuričná bielkovina spolu s melasou podporuje chutnosť krmiva a stabilitu bachorovej fermentácie. Granulovanú kŕmnu zmes (sójový extrahovaný šrot a obilniny) dávkuje robot v množstve 2–5 kg podľa produkcie mlieka. Priemerná denná spotreba jadra v robotoch je približne 3,6 kg na dojnicu. Dojnice prijímajú denne 23–24 kg sušiny krmiva.
Produkcia mlieka a laktácie dojníc
Priemerná denná úžitkovosť pri laktačnom dni 178 s prevažujúcim podielom slovenského strakatého dobytka dosahuje 32 litrov na dojenú kravu s obsahom tuku 4,16 % a bielkovín 3,69 %. Kým v roku 2024 boli uzavreté normované laktácie na úrovni 8 392 kg mlieka s medziobdobím (MO) 435 dní, aktuálne výsledky normovaných laktácií dosahujú 10 664 kg mlieka s MO 376 dní. Vek jalovíc pri prvom otelení oboch plemien je 24 mesiacov.
Plemenná skladba a šľachtiteľský cieľ
Stádo tvoria slovenský strakatý dobytok (58 %) a holštajnský dobytok (42 %). Strategickým cieľom podniku je postupný prechod na čierny holštajnský typ prostredníctvom nákupu VTJ, s cieľom maximalizovať produkciu mlieka a efektívne využiť potenciál robotického dojenia.
Ekonomika a organizácia práce
Podľa riaditeľa Ing. Tomáša Peškoviča priniesla modernizácia farmy výrazné zníženie potreby pracovnej sily. V dôsledku zrušenia jedného strediska a optimalizácie pracovných procesov sa počet zamestnancov v živočíšnej výrobe znížil o 15 pracovníkov, čo sa premietlo do významnej úspory mzdových nákladov. Na farme Pereš momentálne pracuje 15 zamestnancov, z toho štyria zootechnici a jeden technik údržby zariadení. Napriek redukcii personálu farma funguje v nepretržitom režime so stálym dozorom pracovníkov. Pri robotickom systéme je kontinuálna kontrola nevyhnutná, najmä počas adaptačnej fázy prevádzky, keď je potrebné zabezpečiť plynulý chod technológií a dohľad nad zdravotným stavom zvierat.
Mlieko pre región
Farma v Drženiciach spája tradíciu, moderné technológie a precízne nastavenú výživu, vďaka čomu si udržiava stabilnú produkciu aj v náročných podmienkach tohto regiónu. Vertikálny chladiací tank s kapacitou 24 000 litrov zabezpečuje efektívne zhromažďovanie surového kravského mlieka, ktoré je následne prostredníctvom Odbytového združenia mlieka Levice dodávané do lokálnej mliekarne. Približne tretina spracovaného objemu pochádza priamo z PD Bátovce, čím podnik významne prispieva k zásobovaniu regiónu kvalitným mliekom.
