Ekonomika výroby mlieka v Slovenskej republike v roku 2024
Slovenské farmy majú k dispozícii priaznivé výrobné podmienky, no napriek tomu, celková produkcia mlieka na národnej úrovni stagnuje. Dôvodom sú nízke výkupné ceny, rozdrobený spracovateľský sektor a možnosť fariem diverzifikovať sa do iných odvetví, pokiaľ mlieko neprináša dostatočný zisk. Paradoxne tak Slovensko, ktoré je vnímané v zahraničí ako krajina s výrazným potenciálom pre rozvoj mliečnej prvovýroby, zaostáva za svojimi možnosťami.
Situácia v prvovýrobe mlieka v roku 2024
Z celkového počtu hovädzieho dobytka (416,7 tis.) predstavoval počet všetkých kráv 187,5 tis., z toho dojných kráv 114,1 tisíc. Vyradených na porážku bolo 12 tis. kráv, pričom export plemenných jalovíc (6 187 ks) výrazne prevýšil ich import (107 ks).
Slovensko prispelo v roku 2024 do dodávok mlieka v EÚ len 0,6 %, čo prestavovalo 829 tis. ton mlieka dodaných do mliekarní (medziročne nárast o 2,7 %), s priemerným obsahom tuku 3,91 % a bielkovín 3,43 %.
Počet prvovýrobcov mlieka na Slovensku má dlhodobo klesajúcu tendenciu. Za posledných sedem rokov (2018 – 2023) z trhu odišlo spolu 92 prvovýrobcov mlieka, pričom v roku 2024 ukončilo chov dojníc len 6 podnikov a ich celkový počet sa znížil na 323. Tento spomaľujúci trend možno vnímať ako pozitívny signál, že podporné mechanizmy a stabilizácia nákladov prinášajú čiastočný efekt.
Podľa údajov ŠÚ SR (Graf 1) dosiahla priemerná ročná dojivosť na dojnicu 8 379 litrov, čo predstavuje medziročný nárast o 215 litrov a od roku 2015 sa úžitkovosť zvýšila o 1 842,5 litra na kravu. Priemerná denná dojivosť tak vzrástla medziročne z 22,36 litrov na 22,89 litra,. Na druhej strane, stavy dojníc medziročne klesli o 757 kusov (zo 114 896 na 114 139) a za poslednú dekádu sa znížili celkovo o 18 % (25090 ks).
Počet dojníc zaradených do Kontroly úžitkovosti sa v roku 2024 znížil zo 101 392 na 99 525 kusov, čo predstavuje pokles o 1 567 kusov (1,55 %). Priemerná úžitkovosť dosiahla 9 332 kg mlieka, čo je o 134 kg viac než v roku 2023. Holsteinské kravy dosiahli priemernú produkciu 10 403 kg mlieka s medziročným nárastom o 119 kg, zatiaľ čo slovenské strakaté plemeno dosiahlo úžitkovosť 7 280 kg mlieka, teda o 108 kg viac oproti predchádzajúcemu roku.
Plemenná skladba kráv v kontrole úžitkovosti bola rozdelená nasledovne: Holstein 50,79 %, Slovenské strakaté 26,01 %, krížence dojných plemien 21,18 %, Pinzgauské 0,48 %, Braunvieh 0,43 % a ostatné plemená spolu 1,11 %. Dominantné postavenie má populácia holsteinského plemena s počtom 62 907 kusov, zatiaľ čo slovenské strakaté plemeno dosiahlo počet 32 269 kusov, čo predstavuje takmer o polovicu menšiu populáciu.
V podiele dodávok mlieka podľa kvality bolo zaradených do triedy Q 86% , 13% do triedy 1 a 1% tvorilo neštandardné mlieko. Priemerná realizačná cena surového kravského mlieka v roku 2024 bola 43,29 €/100 kg (Graf 2). Minimum bolo zaznamenané v júni (41,58 €) a maximum v decembri (46,78 €). V triede Q dosiahla realizačná cena hodnotu 43,53 €/100 kg. Historicky najnižšia cena mlieka za posledných 9 rokov sa vyskytla v júni 2016 (23,34 €/100 kg) a najvyššia predajná cena v decembri 2022 (51,48 €/100 kg).
Pozitívom minulého roka je aj nárast spotreby mlieka a mliečnych výrobkov. Táto narástla za posledný rok o vyše 6 kg na takmer 192 kg mlieka na osobu a rok. Tento vývoj bol podporený aj aktivitami Mliečneho fondu.
Graf 1: Vývoj počtu dojníc (ks) a priemerná ročná úžitkovosť (l) v SR za obdobie rokov 2015 - 2024
Graf 2: Nakúpené množstvo mlieka a priemerná nákupná cena surového kravského mlieka na Slovensku v roku 2024
Spracovanie výsledkov dotazníka: ekonomika výroby mlieka
Údaje sú priemerom výberového súboru podnikov, preto ich treba považovať za orientačné a u jednotlivých chovateľov dojníc môžu byť odlišné.
Štruktúra nákladov
Tabuľka 1 poskytuje podrobný prehľad o štruktúre nákladov na výrobu mlieka v slovenských chovoch dojníc za rok 2024. Najväčšiu skupinu položiek predstavujú náklady na krmivá, ktoré tvoria až 44,4 % z celkových nákladov (5,65 € na dojnicu a deň, resp. 22,32 € na 100 kg mlieka). Z toho 3,53 € pripadá na vlastné krmivá a 2,15 € na nakúpené. Druhou položkou je réžia (14,1 %) a treťou sú odpisy (spolu 10,6 %). Ďalej následujú mzdové náklady (9,6 %), ostatné náklady (6,6 %) a služby (5%). Menší podiel dosiahli výdavky na poistenie a odvody, energiu a spotrebu materiálu a náklady na lieky. Celkové vlastné náklady na výrobu mlieka dosiahli 12,80 € na dojnicu a deň, čo predstavuje 50,57 € na 100 kg mlieka. Po odpočítaní vedľajších výrobkov (teľatá, maštaľný hnoj, skŕmené mlieko) klesli celkové vlastné náklady na 11,93 € na dojnicu a deň, resp. 47,13 € na 100 kg mlieka.
Realizačná cena mlieka predstavovala 43,81 €/100 kg s priemernou dodávkou mlieka do mliekarne 25,32 kg na kravu a deň, pričom celková úžitkovosť dosiahla 25,94 kg. Pri týchto podmienkach dosiahli podniky stratu –3,32 €/100 kg bez započítania podpôr. Vďaka priamym dotáciám na dojnice vo výške 6,12 €/100 kg sa však hospodársky výsledok otočil na mierny zisk +2,80 €/100 kg. Dodatočne tržby za predaj brakovaných kráv prispeli 2,89 €/100 kg mlieka, čo po započítaní dotácií zvýšilo konečný zisk na +5,69 €/100 kg. Údaje tak poukazujú na skutočnosť, že bez dotačnej podpory pre mnohých chovateľov je výroba mlieka stratová a konkurencieschopnosť slovenských producentov je výrazne podmienená externou finančnou pomocou.
Produkčné minimá a hranica ziskovosti
Produkčné minimá definujeme ako požiadavky na produkciu mlieka dojníc, ktorá by vykryla náklady na chov v danom roku bez zápočtu podpôr. Pre ich stanovenie je potrebný odhad farmárskych cien mlieka a nákladov.
Chovatelia dojníc sa stretávajú so závažným ekonomickým problémom. Pri súčasnej produkcii mlieka 25,32 kg na kŕmny deň (KD) a cene 0,4381 €/kg dosahujú tržby 11,09 €/KD, čo nepokrýva celkové náklady vo výške 12,80 €. Bod zvratu sa nachádza na úrovni 29,22 kg mlieka na kravu a deň, teda približne o 3,9 kg vyššie ako je aktuálna úžitkovosť, čo predstavuje nárast o 15,4 %. Alternatívne by sa musela cena mlieka zvýšiť na 0,5055 €/kg, aby sa dosiahol vyrovnaný hospodársky výsledok. Z uvedeného vyplýva, že pri daných podmienkach chovu vzniká strata približne 1,71 € na kravu a deň, čo zdôrazňuje potrebu optimalizácie buď na strane produkcie, alebo na strane nákladov.
Náklady a oceňovanie vlastných krmív
Prehľad nákladov na vybrané objemové krmivá je uvedený v tabuľke 2. Vlastné krmivá sa tvorili z celkovej štruktúry nákladov na výrobu mlieka 27,6 %. Z uvedených údajov o hlavných objemových krmivách je evidentné, že produkcia 1 tony siláže z bielkovinových zdrojov (lucerna, ďatelina) bola ohodnotená na 40,3 €, kukuričná siláž na 40,8 €, siláž jednoročných krmovín na 44 € a trávne siláže na 36,1 €. Silážované vlhké kukuričné zrno, ako najvyššia nákladová položka, bolo ohodnotené na 147 €. Hodnota sena z trávy, lucerny alebo ďateliny sa pohybovala medzi 90 € až 100 €. Veľký vplyv na ceny krmív v danom roku má počasie, ktoré ovplyvnilo výnosy a metodika oceňovania krmív na danom podniku.
Straty kráv brakovaním
Porovnanie strát kráv a prvôstok do 90. dňa laktácie je uvedené v tabuľke 3. Monitorovanie výskytu metabolických porúch a úhynov v tomto období je kľúčovým ukazovateľom kvality riadenia tranzitného obdobia a u prvôstok zároveň odzrkadľuje úroveň odchovu jalovíc, ktorá významne ovplyvňuje riziko skorého vyradenia zo stáda. V sledovaných chovoch dosiahli straty kráv do 90. dňa po otelení 4,2 %, pričom u prvôstok to bolo 2,1 %. Tieto výsledky možno považovať za uspokojivé, keďže sa odporúča udržať úhyny do 60–90 dní laktácie u kráv celkovo: pod 5 % (optimálne 2–4 %), a u prvôstok pod 3 %.
Intenzita brakovania kráv sa v roku 2024 ustálila na hodnote 31,7 %, čo je mierne nad odporúčanou hranicou, ktorá sa pohybuje na úrovni 25 %–30 %, Hranica nad 35 % signalizuje závažnejšie problémy v oblasti výživy, nedostatočnej veterinárnej starostlivosti, nevhodnými podmienkami ustajnenia alebo zlým manažmentom reprodukcie. Takáto vysoká miera brakovania zvyšuje náklady na obnovu stáda a znižuje ekonomickú efektívnosť.
Produkcia mlieka a kvalita mlieka
Produkcia mlieka od kráv je základný údaj pre hodnotenie mliečnej úžitkovosti v chove dojníc, ako aj sledovanie produkcie mlieka na všetky kravy a dojené kravy. Výška produkcie mlieka na všetky kravy dosiahla hodnotu 26,5 kg/deň a produkcia mlieka na dojené kravy 30,4 kg/deň (tabuľka 4).
Pohľad na zdravie mliečnej žľazy je uvedený v tabuľke 5. Somatické bunky (SB) sú súčasťou imunitnej reakcie kravy v boji proti infekcii poškodeného tkaniva. V nami sledovaných chovoch sa pohyboval priemerný počet somatických buniek (PSB) na hladine 248 tisíc/ml a priemerné lineárne skóre somatických buniek bolo 2,5. Cieľom chovateľa je dosiahnuť, aby zdravá mliečna žľaza neprodukovala viac ako 200 tisíc SB/ml mlieka a lineárne skóre SB sa udržalo pod hodnotou 2. Kravy na prvej laktácii by mali dosahovať nižšie skóre SB ako kravy na vyšších laktáciách. Fyziologická hodnota PSB pre zdravú dojnicu sa pohybuje na úrovni pod 100 tisíc SB/ml mlieka. Počet somatických buniek nad 200 tis/ml mlieka už poukazuje na infikované vemeno. Prostredníctvom lineárneho skóre somatických buniek je možné vyjadriť stratu mlieka.
Priemerný počet laktačných dní (LD) je nevyhnutný údaj pre efektívne riadenie zdravia, výživy, reprodukcie a celkovej produktivity dojnice. Priemerný LD by sa mal pohybovať na úrovni 160 - 170 dní. Jeho hodnota jasne ukazuje, ako dobre sa darí chovateľom zabezpečiť včasnú graviditu kráv po pôrode.
Nižšia hodnota platí pre dobytok simentálskeho typu, vyššia pre holsteinský dobytok. Laktačný deň vyšší ako 200 upozorňuje na reprodukčný problém, pretože vysoká hodnota má za následok nižšiu celoživotnú produkciu mlieka na kravu v dôsledku dlhých laktácii. Krátka laktácia znižuje celoživotnú úžitkovosť v dôsledku dlhého obdobia státia na sucho. Chovatelia dosiahli priemerný LD vyšší ako je optimálne požadovaný, a to 196 dní.
Reprodukcia
Hodnotenie dĺžky medziobdobia (tabuľka 6) je výberovým kritériom pre plodnosť. Dĺžku medziobdobia podmieňuje: inseminačný interval, servis perióda (SP) a dĺžka teľnosti. Medziobdobie úzko súvisí s priemerným laktačným dňom v stáde, ktorý má veľký vplyv na produkciu mlieka a tiež určuje rýchlosť obnovy stáda, tzn., koľko teliat sa narodí ročne. So zvyšujúcim sa medziobdobím stúpa počet dojníc vyradených zo stáda z dôvodu reprodukčných problémov. Medziobdobie v hodnotených podnikoch dosiahlo úroveň 385 dní, čo je ešte možné označiť ako dobrú hodnotu z hľadiska plodnosti kráv (376 – 400 dní).
Podiel teľných kráv (Pregnancy rate) indikuje, koľko kráv z teoreticky možných teľných kráv ostalo skutočne teľných a počíta sa ako súčin podielu inseminovaných plemenníc (Insemination rate) a úspešnosti inseminácie (Conception rate) za 21 dní a to v rámci každého rujového cyklu. Za dobrú hodnotu je možné považovať každý údaj nad 20 % (celoročný priemer). V prípade striktného dodržiavania synchronizačných protokolov je možné dosiahnuť hodnoty nad 30 %. Poskytnutý údaj pregnancy rate v hodnotenom súbore mal hodnotu 27,8 %.
Požadovaný parameter inseminačného indexu u jalovíc by mal dosahovať hodnotu < 1,5 a u kráv < 1,8. V chovoch sa dosiahli v rovnakom poradí hodnoty inseminačného indexu 1,8 a 2,4, čo naznačuje zhoršenie reprodukčných parametrov tak u jalovíc, ako aj u kráv.
Používanie sexovaného semena má veľký význam najmä v chovoch dojníc – umožňuje získať viac jalovíc z top genetiky, zlepšuje obnovu stáda a zvyšuje ekonomiku chovu. Optimálne je využívať sexované semeno u mladých, najlepších jalovíc, ako aj u najhodnotnejších kráv (s vysokou produkciou mlieka alebo špičkovým genomickým indexom), a to pre cielené rozmnožovanie hodnotnej genetiky. Nadprodukcia jalovíc sa úspešne uplatňuje aj na zahraničnom trhu. Podiel inseminačných dávok sexovaného semena predstavuje 35,7 % u jalovíc a 5 % u kráv.
IOFC a efektívnosť kŕmenia
Ukazovateľ IOFC (Income Over Feed Cost), ktorý vyjadruje rozdiel medzi tržbami za predané mlieko a nákladmi na krmivá, je kľúčovým nástrojom na hodnotenie efektivity chovu dojníc. V roku 2024 dosiahol IOFC (tabuľka 7) na slovenských farmách hodnotu 5,44 € na dojnicu a deň. Tento výsledok odráža, že po odpočítaní nákladov na krmivá, ktoré tvoria 44,4 % celkových nákladov (5,65 €/KD), zostáva farmám pozitívny príjem. Pri priemernej dodávke mlieka 25,32 kg na kravu a deň a realizačnej cene 43,81 €/100 kg však tržby (11,09 €/KD) stále nepokrývajú celkové náklady (12,80 €/KD), čo poukazuje na stratovosť sektora bez dotačnej podpory. IOFC tak potvrdzuje dôležitosť optimalizácie kŕmenia a zvyšovania produkcie mlieka, aby sa zabezpečila ekonomická udržateľnosť chovov v podmienkach nízkych výkupných cien a vysokých nákladov.
Optimálna hodnota IOFC by mala byť dostatočne vysoká, aby po odpočítaní nákladov na krmivá zostával priestor na pokrytie fixných nákladov (napr. mzdy, odpisy, energia) a ideálne aj na tvorbu zisku.
V praxi sa odporúča, aby ukazovateľ IOFC dosahoval aspoň 6–8 €/KD v závislosti od regiónu, ceny mlieka a nákladov na krmivá, aby chov dosiahol ekonomickú udržateľnosť bez silnej závislosti od dotácií.
Pre dosiahnutie vyššieho IOFC je kľúčové zvyšovať produkciu mlieka (napr. nad 29,22 kg/KD, ako už bolo vyššie uvedené) alebo optimalizovať náklady na krmivá, prípadne zvýšiť realizačnú cenu mlieka (napr. na 0,5055 €/kg).
Presná cieľová hodnota IOFC sa líši podľa konkrétnych podmienok farmy, ale vyšší IOFC signalizuje lepšiu efektivitu kŕmenia a vyššiu ziskovosť chovu.
Záver
Slovenská prvovýroba mlieka má vysoký potenciál, no bez efektívneho manažmentu, optimalizácie nákladov a podpory zostáva ekonomicky zraniteľná.
Pre zabezpečenie udržateľnosti sektora sú nevyhnutné tri kľúčové opatrenia:
- Zvýšenie realizačných cien mlieka, čo by eliminovalo stratu bez potreby dotácií.
- Modernizácia fariem s investíciami do technológií, ako sú automatizované systémy dojenia alebo presné kŕmenie.
- Optimalizácia chovu: Zníženie nákladov na krmivá a zlepšenie reprodukčných ukazovateľov sú kľúčové pre vyššiu efektivitu.
Moje poďakovanie patrí všetkým chovateľom, ktorí aktívne prispeli svojimi údajmi k vyhodnoteniu ekonomiky výroby mlieka.
